„Už niekoľko rokov trénujem v detských a mládežníckych športových kluboch a učím v škole telesnú výchovu. Rukami mi prejde ročne viac ako stovka detí. Vždy sa snažím deti pri tréningoch i na hodinách zaťažovať tak, aby mi za pár rokov niektorí z rodičov nezaklopal na dvere s tvrdením, že som jeho dieťaťu zničila zdravie"
hovorí PaedDr. Zuzana Rázusová, PhD., dlhoročná trénerka všestrannej športovej prípravy detí.
Ako profesionálna trénerka pôsobíte už takmer 18 rokov, dovtedy ste boli sama aktívnou športovkyňou, dokonca už od útleho detstva. Čo pre Vás znamená šport?
Neoddeliteľná súčasť zdravého životného štýlu...odreagovanie sa...vybitie si nadbytočnej energie, ale možno pre mňa je to už droga-závislosť :)
Pracujete práve s deťmi. V čom sú dnešné deti iné ako pred 20 rokmi? Existuje rozdiel medzi Vami vo veku 12 rokov a vašimi 12 ročnými zverencami?
Veľký. Naša doba bola úplne iná, športom sme žili a nevolali sme to vtedy šport. Bola to hra, veľa pohybu, proste prirodzená súčasť našej existencie. Celé dni sme lietali po vonku, pomedzi to sme my aktívni športovci absolvovali tréningy, prišli sme domov, od hladu sme zjedli hocičo, čo bol po ruke a padli sme spokojní do postele. Dnes nevidím deti behať po uliciach a v parkoch, nevidím ich vešať sa na každý prašiak na koberce. Pôsobím tiež ako učiteľka telesnej výchovy a vidím, že nás čaká problém. Pribúdajú nám obézne deti, sú z roka na rok lenivejšie a pohyb je pre nich diskomfortom.
V čom vidíte príčinu?
Príčin je viac. Jednou z nich je napríklad aj stravovanie. Dnešné deti sú, odpustite mi výraz, rozcickané, veľmi vyberavé v oblasti stravy. Veľa vecí im nechutí, odmietajú mnohé druhy potravín, rodičia im väčšinou vyhovejú a nakoniec dieťa skončí s jedálničkom ušitým podľa jeho chuti, bez ohľadu na jeho nutričné hodnoty. Je to tak skrátka pohodlnejšie pre všetkých.
Nevyvážená strava, často plná sacharidov, v kombinácii s nízkou mieru pohybu môže viesť k obezite. Deti vyrastajú na strave, ktorá je mizerná z pohľadu živín. Bohužiaľ, je to veľakrát zapríčinené aj tým, čo ponúkajú v obchodných reťazcoch. Kvalita potravín, ako je všetkým známe, ide rokmi dole. Vznikajú BIO potraviny, ktoré si nie každý môže dovoliť. Tiež pestovanie vlastných potravín nie je dostupné každému.
Tým pádom jeme čo jeme a takto zásobené telo sa hýbať nechce, nevládze. A tu vstupujeme do začarovaného kruhu.
Ako to môžeme aspoň z časti zmeniť?
Veľmi záleží na prístupe rodičov.
Uvediem vám príklad. Deťom nechutia ryby - dostanú na tanieri rybu, povedia fúúúj a rodič hneď dáva iné jedlo, len aby dieťa niečo zjedlo. Pritom ryba je tak veľmi dôležitá pre ich zdravý vývoj. Tiež som tým ako dieťa prechádzala, ryby mi nechutili, hlavne preto, že som z nich musela vyberať kosti:) No moji rodičia skúšali toľko druhov rýb a toľko spôsobov, ako mi ich podávať, až prišli na to, ako a akú rybu mi majú dať, aby som ju dokázala zjesť. Jednoducho im na tom záležalo, vedeli že ak chcú mať zo mňa dobrého a zdravého športovca, musia dbať na moju výživu práve v rannom veku, vo vývine. Za to som im dodnes veľmi vďačná.
Je to teda len o prístupe rodičov, o vzore v rodine a výchove?
Nie všetko môžu ovplyvniť rodičia. Tiež sa mení genetika. Nepamätám si za mojich čias na nikoho, kto by trpel potravinovými alergiami, alebo intoleranciami. Nič takého sme niekedy neriešili, všetci sme jedli všetko.
Teraz, keď beriem deti na lyžiarsky kurz, či sústredenie, riešim individuálny jedálniček u mnohých. Vidím, ako to deti riešia, dokonca aj medzi sebou. Držať nutrične výživný jedálniček u dieťaťa, kde sú rozličné potravinové intolerancie, je časovo aj finančne veľmi náročné. To je proste fakt.
Aká je úloha pedagóga, prípadne trénera v tom, aby deti mali zdravý vývoj? Dokážete to ovplyvniť zo svojej pozície?
Určite áno. Pôsobíme na deti inak ako rodičia, máme iný vzťah. Ale aby to fungovalo správne a čo najlepšie pre dieťa, musíme fungovať spolu s rodičmi v zhode. Rodičia mi ako trénerke odovzdajú dieťa a chcú, aby som ho niečo naučila, viedla ho napred a doviedla ho k úspechom. My tréneri vieme ako na to, ale musia fungovať tri veci súčasne: strava, samotná realizácia športu /športová príprava/ a následne s tým spojená regenerácia. Tá je nesmierne dôležitá a nie vždy ju my ako tréneri máme v rukách. Tú tiež musia fungovať rodičia a dieťaťu ju zabezpečiť.
Akú formu regenerácie máte na mysli?
U detí dostatočný spánok, ďalej oddych medzi jednotlivými tréningami, aby sa organizmus stihol zregenerovať, a pripraviť fyzicky, ale aj psychicky na ďalšiu tréningovú záťaž. S tým súvisí aj správne stravovanie, výživa jednotlivých orgánov v tele, aby malo telo z čoho regenerovať a brať energiu. Konkrétne formy regenerácie závisia od veku dieťaťa, ale určite sa nič nepokazí systematickým strečingom a plávaním.
Menia sa trendy aj v oblasti trénerstva? Kam sa posunuli za posledné desaťročie?
Niekedy sa preferovala tzv. ruská atletika. Drina, drina, tvrdá drina. A tréner chcel počas svojho pôsobenia na zverenca tzv. vytĺcť z neho maximum a dosiahnuť výsledky a zviditeľniť sa. Nájdu sa však takí aj dnes. Aj keď dnešné, moderné prístupy sú iné. Tréneri nielen na základe vlastných skúseností, ale aj vďaka vede a ľahšie dostupným informáciám vedia omnoho viac. Vedia, že dieťa sa má postupne pripravovať na svoj vrchol v kariére, postupne sa má zvyšovať jeho športová výkonnosť a nesnažia sa v 10-tich rokoch urobiť z neho majstra. Zodpovedný tréner sa snaží ísť bezpečnou cestou a vyberať primeranú záťaž tréningového procesu, vzhľadom na vek a športovú výkonnosť zverenca, aby jeho telo netrpelo v dospelosti bolesťami a poruchami pohybového aparátu.
O to sa snažím aj ja na svojich tréningoch. Nesmierne dôležitý je strečing a tiež balančné cvičenia, perfektné na spevnenie a posilnenie svalstva, tým pádom aj kĺbov a väzov. Deti takáto forma pohybu často nebaví, radšej sa aktívne hýbu, skáču, behajú. Pomalé, z ich pohľadu príliš statické cvičenia ich nudia. Snažím sa nájsť pre nich zábavnú formu - motivovať, aby ich bavil aj tento pohyb, pretože viem, aké je to pre ich zdravie dôležité.
Pred pár rokmi sme o niečom takomto nepočuli, nikdy sa to nerobilo. Ale problémy nás dobehli neskôr... v dospelosti.
Stretávate sa s deťmi, ktoré majú v rannom veku zdravotný problém? Mám na mysli zdravotný problém týkajúci sa pohybového aparátu.
Žiaľ, veľmi často. 8 detí z 10 trpí nejakou formou bolesti. Nie je to príjemné, keď mi dieťa povie: trénerka, už nevládzem, cítim strašnú bolesť. Tá bezmocnosť, ktorú pociťujem v týchto prípadoch je deprimujúca. Deti ešte nevedia povedať, či je to bolesť vnútorná, alebo vonkajšia. Je to v tej chvíli na mne to vyhodnotiť a upraviť dieťaťu tréning tak, aby netrpelo a aby ho zvládlo.
Rodičia sa často pýtajú nás, trénerov, na odporučenie dobrých lekárov, ktorí by vedeli zhodnotiť stav dieťaťa a odstrániť jeho bolesti. Takýchto lekárov však u nás na SR nie je veľa, a preto rodičia sa mnohokrát nemajú na koho obrátiť a sú bezmocní. Tým pádom pomáhajú dieťaťu ako vedia - bolestivé miesto potrú gélom proti bolesti a špecialistu- ak vôbec- navštívia až vtedy, keď je už naozaj zle a problém už môže byť veľký a neodvratný...
Aké odporúčania by ste dali rodičom, ktorí chcú doma vychovávať mladého šampióna?
- Venovať sa deťom a rozprávať sa s nimi. Vyrovnaná psychika je nesmierne dôležitá, pre každé dieťa.
- Nebagatelizovať ich problémy, zistiť čo ich kedy bolí a zistiť prečo to tak je.
- Dosiahnuť u dieťaťa príjem všetkých potrebných živín v dostatočnom množstve - či už vysoko kvalitnou, vyváženou stravou, alebo si pomôcť výživovými doplnkami. Dieťa je vo vývine, ak už teraz nemá dostatok živín, telo to môže avizovať práve bolesťou, obzvlášť ak dieťa aktívne športuje niekoľkokrát v týždni, pretože telo nestíha vyrábať všetko čo potrebuje pre svoj zdravý vývin a rast dáva tým tak spätné info.
- Nepodceňovať regeneráciu, ktorú takisto deti veľmi potrebujú. Plávanie, kvalitný strečing, masáže, plnohodnotný spánok.
- Vybrať dieťaťu šport, ktorý ho bude baviť, alebo taký šport, ktorý bude prínosom pre jeho zdravie... a trénera, ktorý mu bude vzorom a budete na ňom vidieť a budete z neho cítiť, že pre Vaše dieťa je ten NAJ ...
Ja viem, nie je toho málo, ale na druhej strane - šampiónom sa nestáva každé dieťa. Všetky faktory musia fungovať na 100% a vtedy sa želané výsledky v športe dostavia. Preto držím palce všetkým deťom a ich rodičom, aby dosiahli to, po čom túžia.
V mojich očiach sú úžasnými rodičmi všetci tí, ktorí sa venujú svojim deťom aj po tej pohybovej stránke, alebo im aspoň umožnia to, aby sa dieťa systematicky venovalo nejakým pohybovým, športovým aktivitám. Veľmi dobre viem aké je to náročné a že to nie je to samozrejmosťou. Za to patrí rodičom obrovská vďaka a veľký rešpekt.
Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa zdravia a úspechov s našimi juniormi.
(Použité fotografie sú zo súkromného archívu PaedDr. Zuzany Rázusovej, PhD.)
